Dobšiná, mesto s bohatou, zaujímavou históriou a krásnou prírodnou scenériou, vstúpilo do dejín v 13. storočí ako slovenská osada založená z podnetu rodu Bebekovcov. Preslávená už v dávnych časoch bohatstvom rôznych nerastných surovín, vyvinutým banským a železiarskym priemyslom a obchodom dostala v roku 1326, ako jedna z prvých obcí horného Gemera krupinské mestské právo. V roku 1417 udelil osade kráľ Žigmund trhové právo, čo umožnilo jej rozvoj na banícke mesto. Mesto má bohatú banícku históriu. Obdobia jeho slávy a prosperity boli spojené s baníctvom, ťažbou medených a železných rúd. Železorudné ložiská pre svoju priaznivú geologickú pozíciu mali najväčší hospodársky význam. Najvýznamnejšími ložiskami železných rúd boli Biengarten, Massörter, Altenberg, Gugel, Tešnárky a Georgi. Ťažil sa tu najmä limonit a po vyťažení limonitu siderit, ako primárny minerál, nachádzajúci sa v hlbších častiach ložiska. Mesto sa od roku 1580 v banskom podnikaní riadilo Maximiliánovým banským poriadkom. V 16. storočí sľubný rozvoj dočasne zastavili Turci, ktorí v roku 1584 mesto vyrabovali, vypálili a 362 občanov odvliekli do zajatia. Mestečko obnovili nemeckí prisťahovalci z iných banských oblastí východného Slovenska. Začiatkom 17. storočia bolo v Dobšinej v prevádzke päť hámrov a okolo roku 1637 viacero maší a sedem hámrov, ktoré vyrábali kvalitnú oceľ. Archívne dokumenty označujú Dobšinú ako prvé oceliarske mesto Uhorska. Podľa staršej odbornej literatúry bola prvá vysoká pec v Uhorsku postavená v roku 1680 v okolí Dobšinej a jej projekt mal vypracovať saský technik Daniel Fischer. V archívnych záznamoch sa však prvá vysoká pec v Dobšinej spomína až v roku 1722. Nachádzala sa v Dobšinskej Maši. Mesto tiež vynikalo v ťažbe medených rúd. Jej začiatok spadá do 14. storočia. Najznámejšie náleziská boli na Zembergu a Schwarzenbergu (Čierna hora). V 16. – 18. storočí bola známa taktiež ortuťová ruda, neskôr bizmutová ruda. Z nerastných surovín sa donedávna ťažil chryzolitový azbest, známy od roku 1723. V 18. a 19. storočí sa do popredia dostávajú niklovo-kobaltové rudy, ktoré sa vyvážali do Anglicka. Dobšiná bola v ťažbe kobaltu na prvom mieste na svete. V rokoch 1873-74 sa predávali do Nemecka, kde sa z nich razili niklové mince. Od roku 1875 začala ich ťažba upadať a postupne pre nerentabilnosť bola ukončená. Koncom 19. storočia sa začala prejavovať kríza dobšinského baníctva. Hospodársky rozmach vytvoril podmienky pre spoločenský a kultúrny rozvoj. Známe tu bolo latinské gymnázium, na ktorom študovali významné osobnosti nášho literárneho života ako Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, Karol Kuzmány a iní. V roku 1756 vtedajšia panovníčka Mária Terézia udelila Dobšinej ako mestskú výsadu právo na 4 výročné trhy, z ktorých význačný bol jarmok spojený s oslavou Turíc. Dnešná Dobšiná je mestečkom s okolo 5 200 obyvateľmi. Títo pracujú v miestnych podnikoch, v Mestských lesoch, na pílach a v malých súkromných firmách. V súčasnosti sa hospodárstvo preorientovalo na pestovanie drevín, ťažbu drevnej hmoty a jej spracovanie. Mesto má tiež bohatý potenciál pre rozvoj aktivít v turistickom odvetví.

11004275-941376582562396-1415910347-n3-1

  • Kraj: Košický
  • Okres: Rožňava
  • Prvá písomná zmienka: 1326
  • Nadmorská výška: 459 m n. m.
  • Počet obyvateľov: cca 5645
  • Výmera katastra: 82,73 km2
  • Primátor: Ján Slovák
SNP 554, 049 25 Dobšiná
Tel.: 00421 (0)58/794 13 19 – 20
IČO: 00328197
DIČ: 2020961250

Vyhliadková trasa, Gelnica

Užite si vychádzku do prírody na trase vhodnej pre peších turistov, cyklistov na horských bicykloch a v zimnom období aj pre lyžiarov na bežkách alebo lyžiach s pásmi /skialp/.

Kyslíková trasa, Gelnica

Užite si vychádzku do prírody na trase vhodnej pre peších turistov, cyklistov na horských bicykloch a v zimnom období aj pre lyžiarov na bežkách alebo lyžiach s pásmi /skialp/.

Porač PARK relax & sport centrum

Rekreačné stredisko Poráč Park v Poráčskej doline bolo vybudované ako oddychové centrum pre obyvateľov blízkeho okolia. Disponuje širokým športovým a rekreačným zázemím, nechýba wellness, reštaurácia, či ubytovacie kapacity. V reštaurácii sa pravidelne konajú večery so živou hudbou. Priestory Poráč Parku sú vhodné aj pre usporadúvanie súkromných osláv, jubileí, svadobných hostín, apod.

Vodopád Sikľavá skala, Galmus

Vodopád Sikľavá skala pri obci Matejovce nad Hornádom je jedným z početných krasových útvarov roztrúsených po celom území pohoria Galmus. V zime sa po silnejších mrazoch z vodopádu stáva masívny ľadopád, ktorý chodia obdivovať turisti z bližšieho i vzdialenejšieho okolia.

Šarkanova diera, Galmus

Medzi najväčšie zaujímavosti Poráčskej doliny a pohoria Galmus patrí Šarkanova diera – verejnosti prístupná jaskyňa s významnými archeologickými a paleontologickými nálezmi.

Ťažná veža bane Poráč

Ťažná veža bane Poráč je v súčasnosti jediná činná hlbinná baňa na Spiši, v ktorej sa ťaží už iba baryt. Bola postavená v 70. rokoch 20. storočia.

Gréckokatolícky chrám sv. Demetera, Poráč

Gréckokatolícky chrám sv. Demetera v Poráči bol postavený v klasicistickom štýle v rokoch 1773 – 1776. Je to jediný chrám v Košickom exarcháte zasvätený tomuto svätcovi.

Galéria Umelcov Spiša, Spišská Nová Ves

Galéria Umelcov Spiša sa nachádza na Zimnej ulici v historickom centre Spišskej Novej Vsi. V súčasnosti sa v nej prezentujú stále výstavy výtvarnej kultúry tunajších rodákov spolu s príležitostnými výstavami domácich i zahraničných umelcov.

Reduta (Spišské divadlo), Spišská Nová Ves

Spišskonovoveská Reduta je romantickou secesnou budovou postavenou v rokoch 1900 – 1905. Dodnes sa na Slovensku zachovalo iba osem takýchto historicky cenných divadelných budov, ktoré tvoria počtom skromnú, ale kvalitatívne pestrú skupinu.

Radnica v Spišskej Novej Vsi

Klasicistická budova „novej“ spišskonovoveskej radnice bola postavená koncom 18. storočia, v centre historického šošovkovitého námestia. Po predaji Provinčného domu Spišskej Župe sa stala centrom všetkého mestského života. V nej a okolo nej sa odohrávali všetky významné udalosti, činy, rozhodnutia týkajúce sa mesta Spišská Nová Ves.

Šošovkovité námestie v Spišskej Novej Vsi

Historické Radničné námestie v Spišskej Novej Vsi, tvoriace hlavnú os mesta, sa považuje za najväčšie námestie šošovkovitého / vretenovitého tvaru na Slovensku. Dominanty námestia – Radnica, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Evanjelický kostol a Reduta sú lemované historickými meštianskymi domami na Letnej a Zimnej ulici.

Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, Spišská Nová Ves

Trojloďový farský kostol je najcennejšou umelecko-historickou pamiatkou v meste Spišská Nová Ves. Jeho veža je s výškou 87 metrov najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. V Turistickom informačnom centre situovanom na Letnej ulici vedľa Provinčného domu sa dá objednať výstup na vežu, z ktorej štyroch balkónov sa naskytajú panoramatické výhľady na mesto a okolie.

Sochy evanjelistov, Spišská Nová Ves

Sochy štyroch evanjelistov – sv. Jána, sv. Lukáša, sv. Mareka a sv. Matúša od konca 18. storočia zdobili priečelie spišskonovoveského cintorína na Levočskej ulici. V roku 2009 boli zreštaurované a dnes ich možno obdivovať v interiéri Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Na priečelie cintorína boli umiestnené ich verné kópie.